Už viac ako rok pôsobí v Divadle TANDEM sympatická herečka, tanečníčka a maskérka Angelika Horváthová . Na javisku ju môžeme vidieť hrať rozličné postavy, od svojráznej babičky z Rodinného návodu, cez výrečnú pani Jaroslavu z inscenácie Za meškanie sa ospravedlňujeme, či hlúpu kráľovnú z rovnomennej hry. Nemôžeme zabudnúť na jej interpretáciu tanečného prízraku v historickom muzikále Staroval, či klauna v rozprávke O klaunovi a dievčatku. Vďaka jej šikovnosti a výbornej flexibilnosti vytvoriť rôznorodé postavy, je v jej prípade jednoduchšie vymenovať to, v čom nehrá, ako naopak. Aká bola jej cesta k divadlu, prečo divadlom doslova žije, ale aj “pikošky“ spoza opony nám prezradila v nasledujúcich riadkoch.
Na začiatok by ma zaujímalo, ako sa začala tvoja púť za divadlom. Fascinoval ťa tento druh umenia už od detstva, alebo si sa k nemu dostala až neskôr?
Angelika : „Odjakživa milujem divadlo a všetko, čo k nemu patrí - vystupovanie, javisko, divákov, prácu s emóciami a textom, recitovanie a hry s čo najväčšou dávkou fantázie. To všetko ma sprevádzalo odmalička. Nemôžem povedať to, čo je dnes tak trochu v móde: "Hercom som sa stal náhodou, len som šiel skúsiť "talentovky" a zobrali ma" a podobne... To rozhodne nie je môj prípad. Asi jediná vec, o ktorú mi v živote skutočne išlo, bolo hranie. Život to ale zariadil trošku inak a ja som sa mohla opäť venovať divadlu, až keď moje dcérky odrástli. Zladiť bežný pracovný deň s výchovou detí, rodinou a divadlom, bolo pre mňa vtedy fyzicky nemožné. Vedela som, že divadlo si žiada veľa. Iba vtedy dáva späť, ak mu herec dáva seba úprimne a s nasadením. V tom období som sa ani nepokúšala niekde zapojiť, nemalo by to zmysel ani perspektívu. Ten správny čas prišiel až teraz.“
Prečo ťa oslovilo práve Divadlo TANDEM? Aké boli tvoje očakávania ? A čo si myslíš o autorských hrách, ktoré naše divadlo divákom ponúka ?
Angelika : „Hľadala som divadlo, v ktorom sa bude makať a skúšať “donemoty“... Divadlo, v ktorom budú predstavenia tak často, ako je to len možné. Chcela som niečo, čo sa bude hýbať a žiť. Skutočnosť, že sa budú hrať autorské hry - to je veľmi príjemný bonus k celému tomuto, čo som v TANDEMe našla.“
Po prijatí do divadla si začala nacvičovať prvú inscenáciu, Rodinný návod, kde si začala skúšať postavu babičky. Postupne sa ti však vďaka tvojej univerzálnosti otvorili aj ďalšie možnosti, a dnes hráš vo väčšine inscenácií divadla. Plánovala si to, alebo to prišlo samé od seba ?
Angelika : „Veľmi by som chcela vedieť plánovať a konať tak, aby mi vyšli všetky moje sny... Rozhodne nie som plánovač, skôr mám túžby v srdci... Ale úprimne, keď som prišla do TANDEMu, bola som nesmierne zvedavá, čo už len ja (vzhľadom na môj vek) budem hrať. Akú úlohu, charakter, aký bude jej rozsah a sto ďalších otázok. Keď som potom mala v rukách scenár Rodinného návodu, bola to pre mňa nádherná, slávnostná chvíľa. Ďalšie hry prišli veľmi rýchlo po sebe, čo ma veľmi tešilo.“
Ktorá inscenácia patrí medzi tvoje najobľúbenejšie a prečo ?
Angelika : „Nechcem, aby to vyznelo tak, že sa vyhováram, ale ja vo všetkých účinkujem veľmi rada. Ja tie postavy, ktoré hrám, skutočne úprimne milujem a chápem ich jednanie. Majú svoje dôvody, prečo tak alebo onak jednajú. Každá z inscenácií má niečo do seba, neviem spraviť rebríček popularity bez toho, aby som ho vzápätí nechcela zmeniť. Ale skúsim to nasledovne... Na Rodinnom návode je krásna myšlienka o mŕtvej babičke, ktorá stále pobehuje medzi živými a dorazí sa aj to, čo ona za života nestihla, v inscenácii Za meškanie sa ospravedlňujeme sú skombinované náhody a láska, komédia a život, to je výborný recept, v ktorom sa to ešte k tomu týka generácie tretieho veku. O hlúpej kráľovnej - tam je úžasná celá tá absurdista hry a možnosť hravo využiť množstvo príležitostí. Napokon Staroval, ako historický muzikál, má atmosféru a dramatickosť a ja milujem historické hry, drámy a vražedne, nebezpečné konce. Takže neviem určiť naj...Možno sa to dá až spätne po rokoch...“
Zažila si už niečo vtipné na nejakom našom predstavení ? Povedz nám o tom ...
Angelika : „Historiek by bolo viac, tak teda tú poslednú. Naši chlapci sa neradi líčia. Aj jednoduché linky im kreslíme my, ktoré máme na starosti líčenie. Aj tú trošku púdru im musíme naklepať do pokožky. Na predstavení O hlúpej kráľovnej sa zmenilo trošku zákulisie, a zrazu sme sa pred koncom hry s Trnkym (pozn. Peter Trnka ), Princátkom, ocitli v zákulisí, ja som sa rýchlo prezliekla, ale zistila som, že som si zabudla zrkadlo, bez ktorého som si nevedela dať jasnočervený rúž. Takže som musela poprosiť Trnkyho, aby mi narúžoval pery. Pochopil okamžite, že inak to nepôjde, zvesil svoje mohutné plecia, sklonil sa ku mne, chytil rúž do ruky spôsobom, z ktorého bolo jasné, že nikdy nič také v rukách nemal a s hrôzou v očiach mi dal opatrne na pery rúž. Obrovský Trnky nesmelo skontroloval svoje dielo a len si tak so zúfalým pohľadom jemne povzdychol spôsobom: "Urobil som, čo sa dalo. Ale lepšie to už nebude." A jemne mi utrel rozmazané okraje. Aj keď som z jeho bezradnosti chytala záchvat smiechu, myslím, že sme obaja pochopili: posunuli sa limity toho, čo sú herci pre divadlo schopní urobiť!“
Pri otázke, či si plánovala rozbehnúť naraz toľko inscenácií, som smerovala konkrétne k inscenácii Staroval, kde si pôvodne obsadená nebola, no pri potrebe alternácie jednej z herečiek si do toho naskočila pomerne rýchlo a s obrovským odhodlaním. Išlo o rolu scénického prízraku, no po zmenách, ktoré sa v inscenácii udiali, je z teba plnohodnotný tanečný prízrak. Ako sa ti prešlo zo scénického pohybu priamo k naučeným choreografiám?
Angelika : „Au. Tvrdo a bolestivo. Sprevádzala ma svalovica a poriadne natiahnuté šľachy v kolene, ledva som chodila. Začala som používať časti tela, ktoré celý život nič nerobili. A aj veci, ktoré vyzerali v Zuzkinom (pozn. Zuzka Višňovská - naša choreografka a tanečníka) podaní ľahko a bezproblémovo, také vôbec neboli, keď som ich mala zatancovať ja. Jednoducho som sa musela snažiť a cvičiť. Mne, ako začiatočníkovi tanci, veľa krokov a pohybov nič nehovorilo, bola som v zmätku ohľadom mojich rúk a nôh, ku koncu cvičenia som len hádala, kde ktorú mám. Mňa to však veľmi bavilo - napriek náročnosti, ktorú na prvý pohľad nevidno. Poézia skrytá v úlohe tanečných prízrakov je krásna.“
Ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor a som rada, že si nám opísala svoje pocity z tvojho doterajšieho pôsobenia v Divadle TANDEM. Verím, že budeš svoje nadšenie divadlom ako takým zdieľať s nami aj v ďalších inscenáciách, a že si budeš stále tak užívať každé predstavenie ako doteraz.
Chceli by ste aj vy vidieť Angeliku hrať v TANDEMe ?
Najbližšie bude tá možnosť práve v spomínanom muzikále Staroval, kde nám znova ukáže poéziu skrytú v tanečnom prízraku. Toto predstavenie sa bude konať, deň po Mikulášovi, 7.12.2018 o 19:00, v priestoroch Véčka v Bratislave.
Foto: Angelika Horváthová, Divadlo TANDEM, Eddie W, Nicholas
