Keby ktosi vyhlásil súťaž o najvyšší počet premiér uvedených počas jednej divadelnej sezóny Divadla TANDEM, prvenstvo by rozhodne patrilo roku 2015. V tom čase herecký súbor hrával, okrem stálej scény vo V-klube, aj vo vysokoškolských kluboch ELAM a UNIQUE. Sezónu otvorili premiérou inscenácie PO SVADOBNEJ CESTE, ktorá bola prvou jednoaktovkou z autorskej dielne Martina M. Benčiča. V celej hre účinkovali len dvaja herci, ktorí behom hodinového predstavenia takmer vôbec neodišli z javiska.
Ďalšou premiérou sezóny 2015 sa stala inscenácia UPÍRIA KRÍZA. Túto netradičnú bláznivú komédiu divadlo predstavilo divákom 20. marca. Hru charakterizoval čierny humor, netradičné spojenie rôznych historických postáv i symbolické pranierovanie ľudskej povahy. Sezónu ukončili dve ďalšie premiéry, ktoré si vyžiadali samotní diváci. Prvou z nich bol RODINNÝ NÁVOD v novom naštudovaní, ktorý zožal väčší úspech než pôvodné naštudovanie. Krátko nato prišlo jeho pokračovanie – RODINNÝ NÁVOD 2. V nasledujúcich sezónach sa tieto dve hry spojili do jednej pod názvom RODINNÝ NÁVOD.
Pôvodný scenár k tejto hre, ktorú prvýkrát odpremiérovali v roku 2012, Martin M. Benčič napísal za pol roka. Témou boli princípy fungovania spoločnosti na pozadí života jednej obyčajnej slovenskej rodiny. Autor chcel osloviť čo najširšie publikum, ako však sám neraz spomínal, hra nepatrila k jeho obľúbeným. „Osobne mi neprišla originálna ani natoľko zaujímavá, aby som ju mal radšej než niektoré iné z našej tvorby. Napísal som ju zámerne tak, aby oslovila divákov, a preto nebolo potrebné, aby sa páčila mne.“ Pôvodne chcel do deja zakomponovať viaceré politické vtipy, napokon však od tejto myšlienky ustúpil. Dôvodom bolo hlavne to, že sa zameriavali aj na konkrétne politické strany, čo by mohlo rozdeliť divácku obec a vyvolať nežiadúce emócie. Napokon sa RODINNÝ NÁVOD stal na určitý čas najúspešnejším predstavením Divadla TANDEM, takže po čase prišlo už spomínané rozhodnutie predstaviť hru v novom naštudovaní. „Pokračovanie vzniklo práve na popud divákov, ktorí tvrdili, že po skončení jednotky mali pocit, že sa tam ešte hodí pokračovanie. Dlho som sa tomu bránil, ale nakoniec som si povedal, že tvoríme predsa pre diváka, tak prečo nie,“ hovorí Martin M. Benčič.
Ako ďalej spomína, pri písaní pokračovania sa najviac bál toho, či sa dokáže opäť ako autor vcítiť do postáv, aby si diváci užili tie isté charaktery, pre ktoré si hru obľúbili. Zároveň chcel dvojku napísať tak, aby ju pochopil aj divák, čo prvý diel nevidel. Ako sa ukázalo pri procese písania, jeho obavy boli zbytočné – hra vznikala omnoho ľahšie a dokonca rýchlejšie, ako prvý diel. Každý z pôvodných dielov trval skoro dve hodiny, postupne sa však vyhadzovali zbytočné scény, nadbytočné fóry a iné, až napokon z dvoch častí vzniklo jedno komplexné predstavenie. „Mne samému sa RODINNÝ NÁVOD začal páčiť až po prepojení oboch dielov. Vtedy som upravil fóry najmä postave Simony a hra pre mňa zrazu začala mať úplne iný cveng,“ hovorí Martin. Na všetkých verziách hry sa ako kostymérka podieľala Ľudmila Benčičová Duducová. Z hereckého obsadenia boli najvýraznejšími Peter Trnka a Filip Staňo, a práve oni sa stali tvárami tejto komédie. „Obsadenie do tejto hry bolo vždy asi najjednoduchšie práve pre univerzálnosť témy, ale je pravda, že Trnky a Filip jej dávali jednoznačne svoje čaro a boli vo svojich úlohách tak charakteristickí, že ich zmena by inscenácii neprospela.“ Vo finálnej verzii Rodinného návodu celkovo účinkovalo päť postáv, pričom najvtipnejšou bola postava babičky. Tandemáci hrali hru celých sedem rokov a dočkala sa najväčšieho počtu repríz.
Na základe informácií z absolventskej písomnej práce Veroniky Hajdukovej spracovala: Daša Čejková
zverejnené: 31.07.2022
© Copyright 2012-2023