Tento rok je pre Divadlo TANDEM výnimočný. Okrem toho, že sa rozrástlo o ďalších nových členov, oslávi aj desať rokov od premiéry úplne prvého muzikálu KRV A CIT. Pri tejto príležitosti sme vyspovedali najkompetentnejšiu osobu, ktorou je práve samotný zakladateľ TANDEMu, autor, herec, spevák, tanečník, skladateľ a režisér Martin Michael Benčič, ktorý si zaspomínal na významné momenty a zároveň nám prezradil, čo sa chystá tento rok.
Vieme, že ako päťročný si zorganizoval svoje prvé predstavenie a prešiel si si odvtedy rôznymi hereckými úlohami, ale kedy vznikla prvotná myšlienka založiť si svoje vlastné ochotnícke divadlo a prečo?
Vždy som túžil mať vlastné divadlo. V priebehu detstva a puberty som si, ako to už býva, prešiel rôznymi divadelnými krúžkami, drobnými divadlami a podobne, ale najviac som sa naučil v Divadle Klasik, kde si ma zobrala do parády režisérka Monika Kovalčíková-Ondrejková. Vďaka nej som sa naučil pevné základy, na ktorých som ďalej staval. Keď som mal sedemnásť rokov, divadlo sa postupne rozpadlo a my sme sa tak rozpŕchli do sveta. Niektorí sme zostali pri divadle, iní úplne opustili umelecký svet, ale vtedy som si povedal, že prišiel ten čas, kedy do toho treba praštiť. Hoci som bol veľmi mladý, mal som obrovskú oporu v mnohých ľuďoch, hoci je pravda, že na začiatku tomu neveril skoro nikto. A ani sa im nečudujem, mal som to podobne.
V prvom rade to bola obrovská výzva. Samozrejme, že človek si na začiatku neuvedomí, čo všetko to obnáša a čo ho čaká, hoci si myslí, ako je na to pripravený. Práca s ľuďmi je však tvorivá, individuálna, neustále sa mení a človek sa tomu potrebuje prispôsobovať. Od prírody som cholerická povaha a tým pádom si priznám, že v našich začiatkoch som často reagoval neadekvátne a prehnane. Dnes sa na tom len zasmejem a teším sa, že už vo väčšine prípadov taký nie som. Práca s ľuďmi (keďže s nimi pracujem aj mimo divadlo) ma veľa naučila, napĺňa ma a je to stále niečo nové. Takže presná odpoveď na to, čo sa mi vynorí ako prvé, je, že po niekom hádžem na skúške šrobovák.
Je niečo čo by si urobil teraz inak ako vtedy?
Takmer všetko. Ale musel som si tým procesom prejsť, lebo inak by som sa to nenaučil robiť inak a za to patrí obrovská vďaka všetkým, čo v TANDEMe boli a sú. Formujú nielen divadlo, ale aj mňa a často mi svojou spätnou väzbou veľmi pomáhajú.
A tá spätná väzba bola viac pozitívna alebo negatívna?
Dobrá otázka. Ako kedy a ako od koho. Som rád, že sa postupne zlepšovala.
Aké boli pre teba také zlomové okamihy počas pôsobenia v TANDEMe?
Bolo ich veľa, ale jednoznačne zlomovým momentom bola samotná premiéra prvého muzikálu, na ktorú prišlo, pre nás neuveriteľné, množstvo divákov a prijatie bolo pozitívne. To bola jednoznačne chvíľa, keď som si definitívne povedal, že toto chcem robiť. A rovnako dobre si pamätám ešte jeden moment. Bolo to vtedy, keď sme sa v roku 2019 rozhodli zmeniť smerovanie TANDEMu ako divadla, čo sa väčšine vtedajších členov nepozdávalo a rozhodli sa odísť. Vtedy dokonca hrozilo zatvorenie divadla, ale, našťastie, tí najhlavnejší členovia zostali a mohli sme to postaviť nanovo. Mrzelo ma to, pretože s mnohými ľuďmi, čo poodchádzali, som zažil roky úžasnej spolupráce a často na nich spomínam, ale každý sme si zvolili tú cestu, ktorú sme považovali za najlepšiu. Krásne spomienky zostali.
Koľko ľudí sa za tých desať rokov vystriedalo v TANDEMe? A koľko členov má divadlo teraz?
To už ani srnka neporáta. Vyše sto to bolo určite, osobne si myslím, že aj dvesto a aktuálne je nás približne štyridsať.
Čo ti pomáhalo a čo ťa inšpirovalo pri tvorbe hudby, textov piesní a samotných hier?
Vyznie to ako klišé, ale je to samotný život. Rád pozorujem ľudí okolo seba, ich príbehy, životy a reakcie. Niekedy to môže byť drobnosť, ktorá človeka inšpiruje na nejakú postavu alebo hru a inokedy stačí tú realitu len trochu upraviť, a zrazu je to hotové.
Samozrejme. Celý minulý rok sme rozmýšľali nad tým, čo pri tejto príležitosti spravíme. Pokiaľ nám to aktuálne možnosti dovolia, v apríli máme v pláne obnoviť situačnú komédiu ZA MEŠKANIE SA OSPRAVEDLŇUJEME a v decembri priniesť úplne novú verziu muzikálu, ktorý sme hrali vyše päť rokov – STAROVAL. V súčasnosti spracúvame do niekoľkých článkov našu kompletnú históriu, na ktorú sa podujala Daša Čejková a k tomu budeme priebežne pripomínať zaujímavé momenty z našej histórie, články, videá i obrázky. Myslím, že na celý rok je toho dosť.
Môžeme čakať, že bude znovu aj ARTIOfest alebo aj iné projekty?
ARTIOfest bola nádherná akcia, ktorá nám zabrala niekoľko mesiacov príprav, organizácie i samotnej realizácie. Keďže divadlo je naša záľuba a nie hlavná pracovná náplň, žiaľ, časovo nám to nevychádza a hoci sme sa o tom interne už niekoľkokrát rozprávali, pri našich aktuálnych plánoch to časovo nezvládame. Nie je vylúčené, že v budúcnosti sa do niečoho podobného opäť pustíme, ale pri príležitosti desiateho výročia to nebude.
Sú medzi aktuálnymi členmi aj nejaký noví autori, ktorí dostanú priestor na písanie nových inscenácií?
Je to tak. Veľmi sa tomu teším, pretože to prinesie TANDEMu nový vietor do plachiet. Už som niekoľko nápadov zachytil, viacerí na to ambície majú a dúfam, že prvej novej inscenácie sa dočkáme už budúci rok.
Budeš sa aj ty naďalej podieľať, ako autor, na nových projektoch?
Čakal som, že príde táto otázka. Osobne mám pocit, že súčasná verzia muzikálu STAROVAL je autorsky môj doterajší vrchol. Uvidíme, ako to budú vnímať diváci, ale aktuálne sa necítim na to, že dokážem napísať niečo lepšie. Najprv som prerábal STAROVAL a potom som upravoval ZA MEŠKANIE SA OSPRAVEDLŇUJEME, keďže tam bolo výrazne menej práce. Povedal som si, že teraz nejaký čas tvoriť nechcem. To som nemal robiť, lebo, samozrejme, hneď v tom momente som sa chcel pustiť do písania niečoho ďalšieho. Zatiaľ sa ale držím a dúfam, že tvorivé nápady našich aktuálnych členov budú omnoho zaujímavejšie.
Kde sa vidíš o ďalších desať rokov? Čo máš ešte naplánované v živote? Chceš sa niekam posunúť, či zostaneš verný divadlu?
Takže už sme na pracovnom pohovore, dobre. TANDEM bude vždy so mnou spätý. Je to ako dieťa, ktoré človek niekedy nenávidí, ale zároveň ho miluje najviac na svete. Myslím si, že je dobré si urobiť nielen plány, ale nechať sa aj unášať okolnosťami, a tým sa riadim. Znelo to, akoby som sa chystal umrieť, ale nie, zatiaľ to nemám v pláne. Čo z toho vyplýva? Plány sa môžu meniť.
Na záver ešte nejaké želanie do ďalšej sezóny?
Cítim obrovskú pokoru a vďaku za to, že sa tento, na prvý pohľad nerealizovateľný, sen mohol splniť a práve preto chcem dopriať našim členom, aby mohli zažiť ten úžasný pocit podpory z hľadiska a našim divákom, aby sme im mohli priniesť to, prečo nám dali svoju priazeň. Ďakujeme.
Pevne verím, že to tak aj bude. Ďakujem za rozhovor a teším sa, že sa uvidíme už čoskoro v DK Lúky na predstavení.
redaktor: Michal Kiseľ
zverejnené: 09.01.2022
