Za meškanie sme sa neospravedlnili

x

Peter TRNKA

herec, technická podpora

Dátum a rok narodenia: 28.6.1993

Miesto bydliska: Bratislava

Curriculum vitae: „Peťko, syn mojej kolegyne je režisérom v divadle a hľadajú ľudí. Nechcel by si to skúsiť?“ opýtala sa jedného dňa nič netušiaceho „Trnkyho“ mama, čím mu úplne zmenila časový harmonogram. Trnky neváhal ani chvíľu, obliekol sa a utekal sťa víchor cez celé mesto, aby sa mohol stať naším členom. Okrem javiska ho je možné stretnúť pri zachádzke do „Mekáča“, kde pracuje a kde vám aj on veľmi rád dá obľúbený „hambáč“. Najväčší štastlivci ho mohli vidieť, keď naplno rozvíjal svoju hereckú kariéru v komparzoch rôzneho druhu. Dnes sa uťahuje do tmavých a nepoznaných zákutí manželstva, kde si so svojou milovanou ženou plánuje založiť rodinu. Krásne, nie? ❤  

Premiéra novej hry je za nami a v divadle si už môžeme vydýchnuť. Podarila sa! Mnohé krásne recenzie sme od divákov získali priamo po predstavení na afterparty, no herci na javisku dostávali spätnú väzbu už počas predstavenia vo forme smiechu. Aký bol piatok prvého?

Možno aj vďaka tomu, že v Divadle TANDEM si všetci môžeme dovoliť cítiť sa ako deti, 1. jún sme mali ozaj sviatočný. Predsa len prvé uvedenie divadelnej hry na javisku je vždy spojené s veľkými očakávaniami a zároveň s veľkými prípravami. Tie sa týkajú najmä hercov, ktorí mali na nácvik hry len zopár mesiacov. O tom ako hru a samotné postavy vnímali herci pred predstavením sa dočítate v článku 1.časť a 2. časť.

Pripraviť bolo však potrebné aj kulisy a kostýmy. Nakoľko šlo o bežné veci, tak až na pár výnimiek s tým nebol problém. Avšak nad otázkou, kde zohnať oblečenie na náš pár starcov, už bolo potrebné sa trochu zamyslieť. Naša kostymérka Ľudmila Benčičová Duducová je však hlavička. O kulisy vytvárajúce dojem starého vlakového kupé sa postarali Filip Staňo a dlhoročný pomocník divadla, Marián Benčič. Jeden navrhoval, druhý konštruoval a spolu maľovali.

"Samému sa mi podarilo zabudnúť text."

O tom, že premiéra je len jedna a herci si na ňu veľmi radi pozývajú svojich hostí svedčí aj vyjadrenie režiséra Martina Michaela Benčiča: „Premiéra je v podstate predstavenie, kde človek hľadá, ako bude vo finále jeho postava vyzerať. Vďaka ďalším a ďalším predstaveniam si svoju postavu herec takzvane „vyhráva“ a získava ďalší rozmer.

Ako režisér pozná každú postavu v hre a všimne si, keď sa niečo zahrá inak ako to má byť. Aj keď si to diváci mnohokrát nevšimnú. Chybu však korektne prezradil len na seba: „Samému sa mi podarilo zabudnúť text, ale Peter Trnka mi, našťastie, veľmi šikovne nahodil text v rámci svojej postavy a vďaka tomu sme mohli ísť ďalej.“

Šikovnosť Petra chváli aj Monika Vrobelová: „Nakoľko som v postave spomalenej Paulíny potrebovala nadviazať na daný text, bola som rada, že riešenie situácie prišlo skôr než som prišla na to, čo mám vymyslieť ja.“ (smiech)

Vďačnosť divákom, ktorí svojimi reakciami vytvorili skvelú atmosféru je opodstatnená. A taktiež obojstranná. Tí diváci, čo popri zábave po predstavení zabudli na našu fyzickú knihu návštev, môžu svoje pocity z predstavenia zapísať do tej elektronickej ako Baška.

„Včera sme s kamarátkou boli na premiére novej hry Za meškanie sa ospravedlňujeme. Bolo to neskutočne vtipné, skvelé herecké výkony, len sme boli smutné, že to bolo také kratšie. Každopádne sa nám to veľmi páčilo a ďakujeme za pozvanie.“

My ďakujeme V-klubu, ale aj všetkým divákom, že sme si spolu s nimi mohli toto predstavenie užiť naplno. Na záver doplníme len to, že sme so začiatkom poctivo meškali, ako naznačuje aj názov predstavenia. Prečo? Aby všetci „cestujúci“ stihli náš vlak. Preto skromne dodávame, že ZA MEŠKANIE SA OSPRAVEDLŇUJEME.

Monika Vrobelová