Curriculum vitae: Už od detstva na Ukrajine mala blízky vzťah k umeniu a divadlo sa postupne stalo prirodzenou súčasťou jej života. Po príchode na Slovensko vo svojej divadelnej ceste pokračuje…
Divadlo pre ňu nepredstavuje iba herectvo. Hudbu, pohyb a tanec vníma ako neoddeliteľné súčasti javiskového prejavu, ktoré spolu vytvárajú jeden celok. Práve toto prepojenie jednotlivých foriem tvorí základ jej umeleckého vyjadrenia.
V Divadle TANDEM ju môžete stretnúť nielen na javisku, ale aj v zákulisí pri príprave a realizácii marketingových aktivít a programov divadla.
Curriculum vitae: Narodila sa a vyrástla v Bratislave, pričom umenie v jej živote vždy hralo či už väčšiu alebo menšiu rolu. Lásku k divadlu jej rodičia a starí rodičia vnukli už v detstve a tá sa následne prejavovala v rôznych formách. Či už to bolo navštevovaním rôznych umeleckých krúžkov počas základnej ako aj strednej školy, alebo len tak, vo voľnom čase. Hoci sa v svojom živote neustále venovala rôznym formám umenia, práve to divadelné bolo vždy jedným z tých najväčších lákadiel. Prekvapivo ju však nakoniec najviac oslovila práve tá časť divadla, ktorá sa odohráva najmä v zákulisí – medzi všemožnými kulisami a rekvizitami. Tam sa momentálne cíti ako doma.
Curriculum vitae: Od mala obľubuje knihy, čítanie, písanie a kvalitnú literatúru. Venovala sa aj basketbalu, boxu či recitovaniu a je tiež absolventkou ZUŠ vo výtvarnom odbore. V súčasnosti je stále aktívna v písaní poviedok, zúčastňuje sa literárnych diskusií a prezentácií autorských textov a venuje sa divadlu. V Divadle TANDEM zastáva viacero funkcií, no v prvom rade je herečkou. Ak potrebuješ vedieť úprimný názor, spýtaj sa práve jej – vie veľmi taktne povedať, čo sa jej nepáčilo, a zároveň prísť s inou alternatívou. V rečovom prejave ťa vie vždy usmerniť, ak použiješ zlú predložku alebo slovné spojenie, a dostaneš k tomu aj odborný výklad. Divadlo má naozaj rada, svedčí o tom aj skutočnosť, že sa mu venuje aj vo svojej bakalárskej práci. A tak ako skúšku v divadle, nikdy nevynechá ani teambuilding po nej 🙂.
Curriculum vitae: Narodil sa a vyrastal v Banskej Bystrici, ale v súčasnosti žije už nejaký čas v hlavnom meste. Odmalička mal vzťah k hudbe a umeniu, vďaka čomu ako šesťročný začal chodiť do základnej umeleckej školy, kde úspešne ukončil štúdium hry na klavíri. Počas strednej a vysokej školy hrával v rôznych kapelách a navštevoval divadelné a iné krúžky. Práve divadlo mu najviac prirástlo k srdcu a po absolvovaní vysokej školy vo Francúzsku sa k nemu vrátil ako herec v Divadle TANDEM. Aktuálne ho môžete vidieť v čiernej komédii ROZHOVORY SO SMRŤOU a v rozprávke O NAJVÄČŠOM PRIATEĽSTVE. Umenie však nie je jediné, čo ho baví. Z iných odvetví môžeme spomenúť informatiku, prírodné vedy či audiovizuálnu tvorbu. V Divadle TANDEM preto okrem herectva dostal možnosť zvučiť historický muzikál STAROVAL a spravovať webovú stránku.
Curriculum vitae: Helča je rodená Bratislavčanka a väčšinu života prežila v Petržalke. Bola vždy veľmi neposedné dieťa, inklinovala najmä k pohybovým aktivitám – športovej gymnastike, karate a tanečnej. Neskôr sa venovala skautingu, vydávaniu časopisu či organizovaniu rôznych aktivít pre deti. Počas strednej a vysokej školy spievala v zbore. Vyštudovala psychológiu a v rámci prvého zamestnania autorsky pripravila a režijne naštudovala so žiakmi 8-ročného gymnázia niekoľko polhodinových predstavení v anglickom jazyku. Má dve deti v tínedžerskom veku a tak sa jej pred dvoma rokmi otvorila možnosť splniť si sen a zahrať si v Divadle TANDEM – najskôr v muzikáli a postupne sa pridali aj činoherné úlohy. Sama hovorí, že hranie je prudko návykové a kto to raz skúsi, potrebuje k životu pravidelnú dávku. 🙂 Keďže rada priloží ruku k dielu, aktuálne sa pridala aj do tímu, ktorý organizuje hosťovania
v iných divadlách.
Curriculum vitae: Ako tínedžer pracovala v obecnej knižnici a odvtedy to šlo už len dole vodou. Po sľubnom kariérnom začiatku vystriedala mnohé brigády, kým na čas zakotvila na filmovom festivale Academia Film Olomouc. Tam mala príležitosť ukázať svoju kreativitu ako člen produkcie zodpovedný za administráciu a fakturačný proces. Keď ju pandémia zahnala späť na Slovensko, presunula sa do Bratislavy, kde svoju kreativitu ukazuje v dátovom manažmente. Keďže sa z nej na „home office“ stal ešte väčší odľud ako zvyčajne, rozhodla sa, že začne opäť hrať v divadle. Láska k divadlu sa s ňou totiž ťahá už od detstva – od drobných úloh v školských vystúpeniach, cez úlohu vlka v Červenej čiapočke (v zdedenom kostýme Alfa po bratovi), až po úlohu mladého muža predstierajúceho španielsky pôvod v nádeji, že tým priláka nežné pohlavie – jej herecký rozsah nepozná hraníc. Či už rečových alebo v uveriteľnosti. Jej záľubami sú dlhé prechádzky, klasická hudba a nenáročná literatúra akou sú napríklad vojnové biografie. Pred rokmi rada písala poviedky, no dnes je rada, ak sa jej podarí napísať nákupný zoznam. Nádej však umiera posledná – ideálne na javisku.
Curriculum vitae: Rodená „Trnafčanka“, čo je častokrát zrejmé už z jej prízvuku. K jej poznávacím znameniam patrí: akčnosť (nuda v jej živote jednoducho nemá priestor), rýchlosť (jej tempo je občas vražedné), sarkazmus (ten treba zažiť naživo, a nie každý ho ustojí ? ), ruky pripravené pomôcť, vždy keď je treba. V serióznom dospeláckom živote je vyštudovaná zdravotná laborantka, ale jej oblasti záujmu a pôsobenia sú oveľa širšie. Môžete ju stretnúť ako animuje detskú oslavu, robí táborového zdravotníka alebo nacvičuje dáku choreografiu. V jej živote totiž súperia o pozornosť dva svety: ten, ktorý má presne dané pravidlá a týka sa chémie, biológie a celkovo zdravotníctva; no a potom ten, v ktorom je možné vlastne úplne všetko a je pre ňu oveľa slobodnejší. Tým svetom je svet umenia, jej srdcovkami sú divadlo a tanec. Túžba byť herečkou prišla v detstve, začalo to dramatickým krúžkom v škole, pokračovalo literárno–dramatickým odborom na ZUŠke, veľa príležitostí na hranie scénok poskytovali neskôr tábory a skúsenosti nabrala tiež v trnavskom ochotníckom súbore Divadielko pod hviezdami. V Tandeme ju momentálne nájdete skôr za oponou, resp. za technikou, ale verí, že jej kroky opäť povedú aj na javisko.
Curriculum vitae: „Peťko, syn mojej kolegyne je režisérom v divadle a hľadajú ľudí. Nechcel by si to skúsiť?“ opýtala sa jedného dňa nič netušiaceho „Trnkyho“ mama, čím mu úplne zmenila časový harmonogram. Trnky neváhal ani chvíľu, obliekol sa a utekal sťa víchor cez celé mesto, aby sa mohol stať naším členom. Okrem javiska ho je možné stretnúť pri zachádzke do „Mekáča“, kde pracuje a kde vám aj on veľmi rád dá obľúbený „hambáč“. Najväčší štastlivci ho mohli vidieť, keď naplno rozvíjal svoju hereckú kariéru v komparzoch rôzneho druhu. Dnes sa uťahuje do tmavých a nepoznaných zákutí manželstva, kde si so svojou milovanou ženou plánuje založiť rodinu. Krásne, nie? ❤
Curriculum vitae: Tento príbeh sa začal v útulnej dedinke menom Bratislava, kde sa malé dievčatko stalo nielen tanečnicou z Lúčnice, ale neskôr aj vedúcou v drogérii, čo bolo pri nedostatku pracích prostriedkov a saponátov na riad v bývalom režime obrovskou výhodou. Pozor na to. ;) Ďalej si založila, samozrejme, rodinu a pár ďalších takých bežných vecí, čo všetci poznáme, ale obrovský zlom v jej živote nastal, keď si jej mladší syn vymyslel, že chce divadlo. "No je on normálny?" Ako pravá mama, samozrejme, ani ona neváhala ani chvíľu a vrhla sa do ťažkého boja plného nezodpovedných ľudí, nervov, peňazí a úsmevov za každých okolností. No kto by jej odolal? :)
Curriculum vitae: Ako to už pri podivínoch býva, z nejakých záhadných dôvodov sa zamiloval do umenia a divadlo ho dokonca oslovilo natoľko, že už ako 5-ročný krpec zorganizoval svoje prvé predstavenie. Jeho diagnóza bola teda definitívne potvrdená. Väčšinu svojich skúseností nabral v dnes už neexistujúcom Divadle Klasik, kde ho herecky trápili, aby bol čo najlepší a pre naše vnútorné potešenie (ale nehovorte mu to) ho donútili začať spievať. Za svoj doterajší život si zahral množstvo rolí (pri menovaní by sme tu boli ešte rok), napísal divadelné hry, režíroval, viedol tábory,... V skratke – robí toho veľa, lebo neobsedí na mieste, takže poďme ďalej. V 17-tich rokoch si založil TANDEM, ktorý sa stal 'jeho dieťaťom' a s láskou ho vychováva dodnes, hoci ho ako pravý potomok občas poriadne naštve.
Ste si istí, že vás pri najbližších už nič neprekvapí? V tejto bláznivej komédii partia celoživotných kamošov zistí, že realita vie šokujúco prekvapiť! Nevinná kamarátska hra „Ukáž, či ma poznáš“ spustí kolotoč nečakaných životných udalostí každého z nich.
Väčšina postáv má predlohu v skutočných ľuďoch. Veronika s Johnnym do určitej miery čerpajú inšpiráciu zo skutočných známych autora Martina Michaela Benčiča, postava Viky je výrazne inšpirovaná jeho bývalým kolegom, s ktorým zažil v práci vyhrotený konflikt, a postava Laury výrazne čerpá z civilnej predlohy tandemáckeho herca Patrika Gádošiho (Marek).
Inšpiráciou pre postavy boli aj náhodní ľudia z MHD. Jaro a Marek vznikli na základe dvoch mladých ľudí pozerajúcich sa z okna trolejbusu pri Medickej záhrade a Ivana na základe pani v autobuse pri zastávke Kremnická v Petržalke.
Scéna je vizuálne rozdelená do troch hlavných častí. Ľavá strana je intímna, bezpečná a introvertná, stred je spoločenská a pravá izolačná. Tieto rozdiely sa v priebehu posledných scén začnú zlievať, čo symbolizuje celistvosť partie.
Divadelná hra mala ako inšpiráciu filmové komédie s podobnou tematikou. Tento fakt priznáva Veronika v scéne, kde má partia začať hrať hru Ukáž, či ma poznáš. Na rozdiel od filmových predlôh, kde sú následky hádky obvykle vyriešené pozitívne jednou záverečnou scénou, táto inscenácia využíva hádku iba ako prvú polovicu deja, ktorú následne rozvíja.
Na scéne vidíme celý čas iba päť stoličiek, hoci ľudí v partii je osem. Tento počet nie je zvolený náhodou. Poukazuje na záverečný počet členov, ktorí v partii zostanú.
Symboliku je možné nájsť aj v kostýmoch postáv. Päť postáv, ktoré spolu zostanú do konca, má na sebe niečo biele.
Finálny text bol napísaný v priebehu necelých troch týždňov. Ako sa autor vyjadril, po úvodnej príprave deja, scén a charakterov postáv sa písal celý text už sám.
Jaro a Marek nie sú v inscenácii zvolení iba ako komediálny prvok. Hoci môžu na prvý pohľad pôsobiť ako prebytočné postavy, ktoré majú za úlohy iba pobaviť, nie je to tak. Každá postava má v partii svoje miesto na základe archetypu, ktorý zastupuje.
Pre Adrianu Červenú (Laura) bolo najťažšie nič nevyjadrovať výrazom tváre. Nakoľko postava Laury má za úlohu celú prvú polovicu hry neprejaviť žiadnu emóciu a držať kamenný výraz, pre Aďku bol tento cieľ v prvých fázach skúšania nesmierne náročný najmä vtedy, keď na ňu začali hádzať pohľady predstavitelia Jara a Mareka.
Pre predstaviteľov Jara a Mareka bolo náročné sa naučiť vety, v ktorých majú po sebe hovoriť jednotlivé slová v jednej vete. Počas skúšok prišlo k častým chybám.
Jaro a Marek boli špecifickí už od začiatku. Niektorých mrzelo, že si ich nezahrajú, iní ich nechceli v žiadnom prípade. Počas skúšok si paradoxne viacerí vychutnávali zaskakovanie postavy Laury, aby si vyskúšali, ako dokážu držať kamennú tvár.
PARTNERI
Chcete nás podporiť? Číslo účtu: SK02 0200 0000 0031 6565 1753. Ďakujeme.
