Divadlo TANDEM ukončilo kalendárny rok inscenáciou Za meškanie sa ospravedlňujeme. Ako to vyzeralo v sále pred príchodom samotných divákov, aká atmosféra panovala v zákulisí, kto meškal a čo veselé sa udialo? O tom sa dozviete v nasledujúcich riadkoch očami herečky Veroniky Žigmundovej, ktorá pre vás pripravila pohľad do zákulisia. Na miesta, kde sa bežní diváci každý deň nedostanú.
Pred štvrtou hodinou popoludní prichádzam do SD Nivy, kde okamžite stretávam tých, ktorí nielen, že chodia načas, no dokonca aj o niekoľko minút skôr. O štvrtej sme v sále už skoro všetci a z nejakého prapodivného dôvodu očakávame ešte príchod posledného herca, no on neprichádza. Stratil sa? Nevieme... Medzitým nám režisér Maťo nadšene oznamuje, že máme vypredané, a my sa z toho tešíme rovnako ako on. Na úvod sme začali pripravovať scénu. „Vy postavte scénu a my pôjdeme upratať zákulisie“. Takýmto spôsobom rozdelil úlohy náš Maťo, ktorý mal už v tej chvíli dokonale premyslený časový manažment príprav a generálky. Takže (ne)čakane štyri TANDEMáčky vrátane mňa dostali za úlohu postaviť scénu, čo sme zvládli rozhodne na výbornú. Ani Maťo by to lepšie nepostavil. Aj nosenie tých obrovských kulís zo skladu bolo rozhodne zaujímavé. Niekedy sme si pripadali ako s baranidlom, no našťastie sme nikoho nezrazili a zvládli sme to. A je to tu- prichádza Filip, takže herecká zostava je pre tento večer kompletná. Nemešká vôbec...keby sme sa nachádzali v inom časovom pásme .
Príprava kostýmov bola ďalšia časť práce, ktorú sme mali pred sebou. Aby sme na javisku vyzerali tip-top, bolo potrebné žehlenie. Išlo najmä o košele, ktoré mali mať oblečené naši chlapci- TANDEMáci. Psie oči, ktoré na nás hádzali, síce na fotke zaznamenané nemám, no určite si ich viete predstaviť... Vždy skúšajú, kto sa dá nahovoriť nato, aby im ich vyžehlil. Nakoniec sa predsa len našla tá milá osôbka- naša vždy usmiata Aďka. Tá sa rozhodla ožehliť košeľu najskôr len Trnkymu. No správa o nej sa rozniesla po SD Nivy a o chvíľu už prišli s tým istým pohľadom za ňou aj Filip a Mišo. Aďka, ešte že ťa máme, však chlapci ?
Ešte pripraviť stoličky na sedenie pre divákov, zavesiť opony a generálka sa môže začať. Titul „Silná ženská“ tohto dňa získala jednoznačne Monika, pretože nosila stoličky nie po dvoch-troch, ako my ostatní, ale vzala si naraz päť, čím prekonala nás všetkých. Takže stoličky sú na svojich miestach a ideme zavesiť opony. Počkať... vlastne ešte jeden malý problém... O čo ich upevniť? Problém bol však rýchlo vyriešený aj vďaka šikovnosti Filipa, takže aj generálka sa už oficiálne mohla začať. A Filip mal v tej chvíli odpustené aj meškanie.
Na nej sme si vyskúšali všetko potrebné, no zažili sme aj veľa veselého. Súviselo to najmä s tým, že sme toto TANDEMácke predstavenie v priestoroch SD Nivy hrali po prvýkrát, ale aj s hereckou zostavou, ktorá v tomto zložení účinkovala v inscenácii rovnako premiérovo. S tým súviseli aj drobné zmeny v rekvizitách. Napríklad Monika sa prvýkrát zhostila postavy, ktorá v jednom z výstupov mala priniesť do kupé svoj kufor. Monikina batožina bola síce na kolieskach, no bol to doslova hybrid medzi ruksakom a kufrom, preto na Ignácovu otázku Prečo je ten kufor na mojom sedadle, Maroš ( v podaní Trnkyho) trefne poznamenala, že ide o ruksak. To viedlo k improvizácii o tom, čo je a čom rozhodne nie je kufor...
Do zaujímavej situácie sa dostala počas generálky aj Angelika, ktorá si pravdepodobne pomýlila postavu a zahrala si na chvíľku ducha babičky z Rodinného návodu, keď v návale emócií a temperamentu svojej postavy Jaroslavy, prestrčila ruku cez „sklenenú- nesklenenú“ výplň okna nachádzajúcom sa na kupé. Následne si to však uvedomila a začala sa aj sama dobre zabávať na svojej „chybičke“. A my s ňou. Medzitým Filip prichádza k prevratnému objavu: „Toto je fakt super hra, tu nemám žiaden kostým.“ Samozrejme, že má, veď nestojí na javisku nahý, takú hru sme (zatiaľ) v TANDEMe nemali. Ale čo nie je môže byť. Filip tým chcel poznamenať, že sa počas celého predstavenia neprezlieka ani raz.
Po generálke nás čakala už len posledná dôležitá vec pred samotných vstupom divákov do sály, líčenie... Zaujímavý pohľad bol na líčenie Maťa , pretože o jeho rýchle „zostarnutie“ sa z časového hľadiska museli starať až traja ľudia, aby to vyzeralo čo najpresvedčivejšie. Následne prišla na rad aj Angelika , ktorá po svojej „zostarovacej procedúre“ s úsmevom poznamenala, že ako dobre dnes vyzerá. Ak si jej premenu neviete úplne predstaviť, zachytila som ju aj na fotke. Ani Monika nechcela prísť na javisko nenalíčená, preto v tom čase úpenlivo pracovala na svojom líčení aj ona. Zatiaľ, čo chalanom pomáhala naša maskérka Angelika , my s Aďkou sme sa stretli pred spoločným zrkadlom.
Vtedy som si uvedomila som si, že nikdy som sa na javisku necítila tak prirodzene, ako v postave tejto nenápadnej sivej myšky v okuliaroch, menom Paulínka. Dokonca som kvôli autenticite tejto postavičky vyšla zo svojej komfortnej zóny a medzi ľuďmi som sa pohybovala v dioptrických okuliaroch (fakt mojich), ktoré vôbec na verejnosť nenosím. Teda nenosila som... doteraz. Ale čo by som pre divadlo neurobila.
Všetko je pripravené, už len vyvetrať sálu, aby sa v nej dalo počas predstavenia dýchať. Je 18:50 a my zatvárame oponu sa čakáme na príchod divákov. Sme pripravení, niektorí vystresovaní, iní nie, no všetci plní očakávaní z vypredanej sály... V zákulisí panuje výborná nálada. Keď ma kolegovci – spoluherci - vidia s reportážnym mobilom v ruke, reagujú rôzne. Určité (nemenované) typy chcú byť na každej fotke či videu, no nájdu sa aj takí, čo by najradšej ušli. No opona je zatvorená a iný východ nie je, takže sa s tým musia zmieriť. MUHEHEHE . Vďaka tomu vám prinášam aj niekoľko záberov, ktoré vznikli tesne pred predstavením.
Pomedzi to už počujeme ruch v hľadisku, kde sú usádzaní naši očakávaní aj neočakávaní diváci. Je 19:05 a my ešte nezačíname? To diváci ešte stále prichádzajú? Boli sme vypredaní, preto usádzanie trvalo trošku dlhšie, na konečne to prišlo. TANDEMácky pozdrav na úvod, ktorý sa mi tiež podarilo zdokumentovať, vypli sme svetlá, otvorili oponu a užili si predstavenie a výbornú atmosféru, ktorá v sále panovala. Myslím že toto je jeden z tých večerov, kvôli ktorým sa venujem ochotníckemu divadlu a čo na ňom skutočne milujem.
Príďte si aj vy vychutnať večer s nami v priebehu januára, ktorý je v TANDEMe v znamení komédií. Ponúkame vám možnosť vybrať si z dvoch komédií. Rodinný návod si môžete prísť vychutnať už v piatok 18. januára naposledy vo Véčku. Ak by ste boli skôr fanúšikom recesívnych komédii, možnosť vidieť jednu takú (O hlúpej kráľovnej) príde už o týždeň neskôr, teda 25. januára. Komediálny január je tu, preto sa rozhodne príďte aj vy zasmiať. Veď smiech lieči. Ja sa už teším, v čo vy ?
© Copyright 2012 – 2024