Inscenácia STAROVAL, ktorej ďalšia repríza v poradí sa uskutoční už zajtra o 19:00 v SD Nivy, pochádza z pera Martina Michaela Benčiča. Preto som sa ho, ako najkompetentnejšieho, opýtala niekoľko otázok ohľadne tohto muzikálu. Prajem príjemné čítanie...
Ako jediný si v STAROVALe od jeho samotného začiatku bez toho, aby si zmenil postavu, ktorú hráš? Ako sa cítiš ako „posledný preživší“ ?
MMB: „Je to tak. V rámci našich predstavení je STAROVAL jednoznačne moja najobľúbenejšia inscenácia a práve preto som rád, že v nej stále pôsobím. Rolu kňaza som si obľúbil už od začiatku, pretože niečo také som si vždy chcel zahrať.
Veľmi rád sledujem to, ako sa inscenácia postupom času mení. Variácia je prirodzený jav, pretože divadlo je tvorivý proces, ktorý nikdy nekončí. Keď sme v roku 2016 uviedli novú verziu tohto muzikálu, ktorá je uvádzaná dodnes, nevedeli sme, či budeme tento muzikál ešte v roku 2019 hrať, ale stalo sa a teraz sa najviac teším na to, že STAROVAL budeme prvýkrát hrať mimo našej bývalej domácej scény – V-klubu a prejdeme do komornejšieho SD Nivy, kde to aktuálne už skúšame a prispôsobujeme. Je to zaujímavý proces, pretože sme sa dostali do úplne iného priestoru, ale o to viac sa teším na finálny výsledok. Kvôli tomuto muzikálu sme kupovali aj nové divadelné osvetlenie, ktoré sme vyskúšali na poslednom predstavení a chceme posunúť aj úroveň svetelného spracovania. Najväčšou pocitovou zmenou pre spevákov je určite to, že ideme prvýkrát bez mikroportov, čo ja osobne považujem za obrovskú výhodu. Nie je to veľká sála a tým pádom nám to poskytuje omnoho väčšiu slobodu a zároveň i zodpovednosť za to, že čo pokazíme my, to zvukár nemá ako zachrániť.“ (smiech)
Vráťme sa do minulosti. Si aj autor tohto muzikálu. Spomínaš si ešte, čo ťa inšpirovalo k jeho napísaniu?
MMB: „Na to si spomínam veľmi presne. Ešte na strednej škole sme boli na výlete na hrad Špilberk, kde sa v minulosti, okrem iného, nachádzalo aj väzenie. Keďže je tu sprístupnená aj prehliadka, videli sme cely, v ktorých sa väzni nachádzali. Vtedy mi napadlo, že by som chcel napísať niečo z takéhoto prostredia. V tom čase som ešte ale nevedel príbeh. Len mi napadlo, že by to šlo nejakým spôsobom spojiť s kňazom, ktorého som si vždy chcel zahrať. Potom tento nápad išiel na pár rokov stranou. V určitom čase som sledoval veľmi aktívne muzikály z rôznych krajín a práve pri sledovaní jedného francúzskeho muzikálu mi napadla zvláštna romantická „linka“ ľudí vo väzení a vtedy sa mi to začalo všetko spájať. Potom to už išlo veľmi plynulo.“
Často sa u divákov stretávame s otázkou, odkiaľ vznikol názov STAROVAL. Objasníš nám to?
MMB: „To by som rád, keby som sám na to vedel odpoveď. (smiech) Ide o názov, ktorý mi napadol, keď som vymýšľal príbeh. K tomu väzeniu sa mi to jednoducho hodilo a esteticky sa mi páčilo, keď som si to predstavil napísané.“
Aké pocity vládnu v divadle počas „oprašovačiek“, ktorým sa v tejto dobe naplno venujete? Nadšenie? Radosť ? Stres? Panika ? Prezraď nám nejaké pikošky...
MMB: „Nemôžem hovoriť za ostatných, ale mám pocit, že panuje u nás teraz veľmi príjemná nervozita. Taká, ako keď sa na niečo tešíte, ale neviete úplne presne, čo od toho očakávať. Keďže je obdobie chorôb, zavítalo aj k nám a najmä spevákov si myslím, že to dostáva do stresu. Nepochybujem ale o tom, že spievanie bez mikroportov a v menšej sále ich nakoniec upokojí.“
Čo by si odkázal tým, ktorí sa ešte nerozhodli či v piatok prídu alebo nie ?
MMB: „Nemôžeme nikoho nútiť, ale na druhej strane – prečo nezažiť príjemný piatkový večer, kde si okrem predstavenia môžete užiť aj to, že sa s vami budeme rozprávať a zároveň sa vám venovať? V TANDEMe sa po predstavení vždy rozprávame s našimi divákmi a je pre nás dôležité, aby odchádzali s dobrým pocitom nielen z predstavenia, ale aby ho mali aj z nás. Zároveň máme na každom predstavení drobné súťaže a keďže sme takmer v centre, o deviatej, keď skončíme, môžu pokračovať ďalej v zábave do centra, prípadne si ísť sadnúť s nami.“
Nielen Martin, ale aj zvyšok obsadenia muzikálu STAROVAL, sa na vás teší už zajtra. Tak hurá za kultúrou...
© Copyright 2012 – 2024