Videli ste už nový Rodinný návod? Ako sme vás nedávno informovali, jedna z najobľúbenejších inscenácií Divadla TANDEM prešla radikálnymi aj kozmetickými úpravami, ktoré ju posunuli zase o krok ďalej. Tou najväčšou zmenou je spojenie dvoch častí do jednej. Komédia je teraz ešte zábavnejšia, dej je ucelenejší a jednotlivé scénky trefnejšie. Ale o tom už samotní herci...
A: V minulom mesiaci ste odohrali Rodinný návod až dvakrát. Ako sa vám páči jeho upravená verzia?
Janka (mama): Konečne je vtipná celá! Spojením dvoch starých verzií do jednej sa totiž museli viaceré texty skrátiť a preškrtať, čo hru skutočne oživilo.
Angelika (babka 1): Nová verzia je predovšetkým dynamická, jasná a postavy v nej sú pekne profilované. Pre mňa je dôležitá i stavba dialógov a samotných replík, s ktorými sa ako herec môžem pohrať, a tu sa to dá.
Veronika (dcéra Simona): Musím sa priznať, že ja som nápadu - spojiť predstavenia do jedného -spočiatku nebola veľmi naklonená. Výsledok sa mi však veľmi páči a konečne sa už nebudeme na skúškach hádať, ktorá verzia je lepšia! (smiech)
A: Predstavovalo pre vás učenie sa novej podoby Rodinného návodu nejaké komplikácie?
Filip (syn Marek): Tak, ako v každej dlhšej hre, aj tu bolo výzvou udržať tempo počas celého predstavenia. Keď totiž raz nastavíme nejaké tempo, v žiadnom prípade nesmie klesnúť, aby to nezačalo diváka nudiť. V tomto smere dvojhodinové predstavenie hercov skutočne vyčerpáva...
Janka: Presne ako hovorí Filip, najťažšie je udržať divákovu pozornosť od začiatku do konca. Čo sa týka prípravy, bolo tiež veľmi náročné prispôsobiť sa toľkým zmenám v jednotlivých pasážach postáv.
Veronika: Janka to povedala úplne presne. Naučiť sa zmeny v textoch je totiž oveľa ťažšie, ako učiť sa úplne nový text.
Dada (babka 2): Aj ja som mala na skúškach často tendenciu skĺzať do roky zaužívaného textu, čo bol jeden z dôvodov, prečo hrala novú premiéru Angelika. Na naučenie zoškrtaného textu totiž potrebujem viac času.
A: Ako prijali diváci spojenie Rodinného návodu do jedného predstavenia?
Filip: Pokiaľ viem, diváci ocenili najmä zámer autora hry a režiséra Martina Michaela Benčiča, že tí, ktorí nevideli predošlé dve oddelené verzie, neboli o nič ukrátení, ani nijakým spôsobom vytrhnutí z kontextu.
Angelika: Ja som na predstavení mala viacerých členov rodiny, ktorí ma prišli povzbudiť. A musím povedať, že všetkým sa veľmi páčilo. Či už moja mama, manžel, dcéry (20- a 13-ročná) aj dospelá neter – každý z nich si v hre našiel niekoho, koho vnímal akoby vystrihnutého z reality. Teda ako človeka, ktorého naozaj pozná. A ako povedal Filip, ani oni ako diváci nemali pocit, že by v hre niečo chýbalo, alebo bolo nevypovedané.
A: Ako sa zmenil váš charakter oproti predošlým dvom inscenáciám Rodinného návodu?
Janka: Moja postava je ešte viac mrzutejšia a sarkastickejšia, než bývala. Podľa názoru viacerých divákov je to dokonca najnepríjemnejšia postava z celej hry.
Dada: Mne viac vyhovovalo pôvodné „duševno“ mojej postavy, nakoľko režisér babku dosť zmenil. Páči sa mi však, že Angelika ju hrá úplne inak než ja a divák má tak aspoň zmenu.
Angelika: Charakter mojej verzie babky sme s Martinom budovali od samotného základu. Martin prejavil k mojim názorom veľký rešpekt a nechal ma nanovo ju vytvoriť, resp. vdýchnuť jej nový život. Tým vznikol charakter ženy, ktorej rozumiem a ktorú som si veľmi obľúbila.
Veronika: Čo sa týka Simonky, tá je teraz „hlúpa“ už od začiatku, čo bolo pre mňa najväčšou zmenou.
Filip: Keď som Mareka hral prvýkrát, mal som vtedy len 15 rokov, takže jeho charakter sa určite vyvíjal už priebežne za tie roky, ako sa menil jeho predstaviteľ, teda ja ako herec, samotný. A samozrejme, dúfam, že k lepšiemu!
A: Angelika, si jedinou novou členkou Rodinného návodu. Ako ťa prijali ostatní členovia predstavenia, ktorí už boli v Rodinnom návode „zabehnutí“?
Angelika: Všetci boli úžasní najmä v tom, ako tolerovali moje zaúčanie sa do každého jedného obrazu. Pohyb, presun, vstupy – to dá niekedy zabrať, ale ako zohratá „rodinka“ sa tvárili, že tam patrím. Trpezlivo skúšali dvojmo, chvíľu s Dadou, potom so mnou. Pri týchto zmenách obsadení nepohli ani „brvou“, môžem povedať, že sú to fakt profíci! A mimochodom, ako relatívne nová členka divadla chcem podotknúť, že sa mi veľmi páči tandemácky zvyk – každého priateľsky vítať a rovnako sa s ním lúčiť – objatím.
A: Ďakujem vám všetkým za rozhovor!
Andrea Čellárová
