Viete, čím je „O klaunovi a dievčatku“ výnimočné? Nielenže ide o prvú rozprávku určenú pre detských divákov, ale taktiež je to úplne prvá inscenácia, ktorá vzišla z rukopisu Janky Kočnerovej. Tú ste mali doteraz možnosť vidieť ako herečku vo viacerých tandemáckych predstaveniach. Prečo sa rozhodla, že k svojim funkciám herečky, tanečníčky, maskérky a choreografky pridá aj kolónku „autorka a režisérka“? Na tieto, aj mnohé iné otázky, som sa opýtala priamo jej.
A: O klaunovi a dievčatku je tvoja úplne prvá autorská inscenácia v Divadle TANDEM. Prečo si sa rozhodla práve pre rozprávku?
JK: Hrávala som v Prievidzi aj v Bojniciach, prevažne rozprávky a čo-to som pochytala, ako by mala asi rozprávka vyzerať, čo funguje na deti a čo naopak nie. A tak sme sa jedného dňa bavili s Maťom Benčičom o hrách a režírovaní a povedal, že on by asi rozprávku napísať nevedel, lebo v tom nemá žiadnu prax a tak mi napadlo, že by som teda mohla ja čosi vytvoriť.
A: Podľa akého kľúča si vyberala obsadenie do svojej hry? Dala si prednosť hercom, ktorých už v TANDEMe poznáš, alebo si v nej zahrajú aj nováčikovia?
JK: Vyberala som najmä podľa toho, či sú herci dostatočne blázniví, aby zo seba urobili cvoka. Deti majú radi smiešne tváre, pohyby, pády, naháňačky... Ťažko by sa to robilo s niekým, kto nemá tú správnu energiu a nadšenie. V hre sú aj noví aj „starí“ herci.
A: Odkiaľ si čerpala pri písaní tejto rozprávky inšpiráciu?
JK: Asi najväčšou inšpiráciou pre mňa bola jedna pieseň, ktorú napísal môj kamarát (ten, ktorý mi neskôr vytvoril texty a melódiu piesní v rozprávke) Rado Toman. Tá pieseň začína slovami „Nad vodou právd sa skláňa zblúdený klaun. Vraj prišiel o dar, ktorým úsmev dával.“ A potom sa to už spustilo samo, veď klaun je takým človekom, ktorý rozdáva úsmev, no často nevidíme, čo za tým úsmevom skrýva.
A: V TANDEMe ťa poznáme predovšetkým ako herečku. Nechcela si si zahrať aj v svojej hre?
JK: V prvom rade som to chcela zrežírovať, a keďže je lepšie sa na hru pozerať a nemyslieť pri tom, kde stáť, tak som zavrhla myšlienku hrať v tejto hre. Hoci, rada by som si niečo zahrala. Uvidíme však podľa toho, či to bude potrebné, v hre sú všetko super herci a nemyslím si, že by ich momentálne bolo treba meniť.
A: V tvojej prvej režisérskej inscenácií účinkuje pomerne veľa postáv. Dokázala si si pri skúškach držať rešpekt ostatných členov predstavenia?
JK: Začiatky boli dosť náročné, bolo tam veľa postáv a aj veľa alternácii, proste veľa ľudí na skúške. Hľadala som spôsob, nie vždy to vychádzalo, ale nakoniec sa nám podarilo všetkým nájsť nejakú spoločnú reč. Keby nie, tak by sme sa ani k premiére nedostali.
A: Poďme k samotnej premiére. Je niečo, na čo sa špeciálne tešíš, alebo čoho sa obávaš?
JK: Dobrá otázka. Vôbec neviem, čo mám od premiéry očakávať. Hlavne, je otázne, či tam budú deti, rada by som vedela, či sa to bude páčiť deťom, ale je to premiéra, a teda skôr na ňu príde veľa dospelých rodinných príslušníkov a pod. Neviem, či sa teším, alebo mám strach, je to také neisté a skôr teraz myslím ešte na to, či máme všetko spravené, nachystané, či ešte treba niečo riešiť...
A: Dátum premiéry rátame už na dni.... ruku na srdce: cítiš, že je tvoj tím dostatočne pripravený?
JK: Dúfam, že áno. Verím im, viem, že sú schopní to dať naplno a vydať zo seba maximum. Ešte to na niektorých miestach škrípe, ale myslím, že to stihneme doladiť.
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a prajem Ti, aby rozprávka „O klaunovi a dievčatku“ zožala úspech, aký si zaslúži!
Andrea Čellárová
