Zamilovaná trpká komédia, ktorá vlastne nie je ani tak o láske ako o dvoch vlastnostiach silnejších ako tento krásny cit… egoizmus a strach.
Dĺžka predstavenia: 70 - 80 min.
Dostupnosť: od 15 rokov
Žáner: činohra, trpká komédia
Dátum premiéry: 09.06.2023, DK Lúky
Zaya: Mária Ines Gajdošíková
Alan: Roman Moser
Karol: Michal Kiseľ
Nora: Adriana Červená
Stela: Daša Čejková
Eugen: Martin Michael Benčič
Ostatní herci v divadle: Alžbeta Benianová, Helena Žižáková
Réžia, námet, autor inscenácie: Mária Ines Gajdošíková
Dramaturgia: Marek Lupták
Hudba: Martin Michael Benčič
Kostýmy, predaj vstupeniek: Ľudmila Benčičová Duducová
Rekvizity, kulisy: Alexandra Smatanová / Peter Čambor
Svetlá, zvuk: Alexandra Smatanová
Marketing: Martin Michael Benčič
Srdečne ďakujeme Domu kultúry Lúky v Bratislave, ktoré nám poskytlo priestory pre naskúšanie inscenácie.
©Divadlo TANDEM 2023
• Zaya a Alan majú na sebe oblečenie s motívom hríbov. Naznačuje to toxickosť ich vzťahu napriek veselému a neškodnému vzhľadu.
• Farebnosť kostýmov hlavných postáv má svoj význam. Zo začiatku sú v primárnych farbách (žltá, modrá, červená), no ako sa ich vzťah prehlbuje, tieto farby sa začínajú miešať a vidíme ich v oranžovej, fialovej a zelenej. Odkazuje to na ich vzájomný vplyv na druhého.
• Paradoxom je, že v realite predstavitelia hlavných postáv nakoniec spolu skončili, a to aj pričinením tejto inscenácie.
• Problém, ktorý sa Nora pokúša celý čas vykomunikovať, je zámerne nikdy nevyslovený, aby si každý divák mohol dosadiť, čo len chce. Počas inscenovania však bol daný problém jasne určený, aby predstaviteľka Nory mala jasnejšie motivácie svojho konania.
• Každá z postáv je inšpirovaná konkrétnymi osobami, poprípade kombináciou viacerých ľudí.
• Luster, ktorý sa nachádza v inscenácii, bol namieru vyrobený podľa predstavy autorky. Jeho nezvyčajný tvar má evokovať guľatý kolotoč na detskom ihrisku. Symbolizuje hravé konverzácie, detské správanie zamilovaného človeka a taktiež zahrávanie sa s citmi.
• Zrkadlo v inscenácii taktiež zohráva svoju symbolickú rolu. Nie je len stelesnením, že divadlo by malo byť zrkadlom reality, ale aj fakt, že inscenácia je hlavne o egoizme a strachu ľudí. Inscenácia je o každom z nás, lebo každý si v sebe do istej miery nesie tieto vlastnosti.
• Pôvodným plánom bolo, aby sa luster na konci inscenácie naozaj zdvihol, no priestory to neumožnili.
• Mená Zaya a Alan boli predmetom skutočnej hádky, ktorá sa odohrala podobným spôsobom aj v realite.
• Posledný výstup schválne kopíruje ten prvý a naznačuje zacyklenosť nedoriešených citov.