22. august 1830. V tento deň mala premiéru veselohra Janka Chalupku (na fotke) Kocúrkovo, ktorú v Liptovskom Mikuláši zahrali mládežníci a študenti Divadla slovenského Sväto-Mikulášskeho. Práve tento súbor historici považujú za prvé ochotnícke divadlo na Slovensku. Založil a viedol ho Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, ktorý si v spomínanej hre zahral čižmára Tesnošila. Tento aktívny muž do repertoára zaraďoval najmä veselohry českých autorov ako boli Jan Nepomuk, Josef Kajetán Tyl či Václav Kliment Klicpera, zo slovenských dramatikov uprednostňoval najmä spomínaného Janka Chalupku. Belopotocký bol nielen režisérom a hercom, ale vyberal aj kulisy, dekorácie, kostýmy, navrhoval líčenie pre hercov. Zháňal priestory, dohadoval termíny predstavení, vyhľadával nové talenty. Liptovskí ochotníci, ktorých viedol tri roky, s ním odohrali dokopy tridsať päť predstavení. Hrávalo sa najmä v lete cez školské prázdniny, Veľkú noc, Vianoce a Silvestra.
A čo ostatné mestá či dediny? Z historických dokumentov vieme, že ďalšou aktívnou divadelnou oblasťou na Slovensku bol Turiec. Najmenej sa o ochotníčenie zaujímali ľudia na východe Slovenska, západ bol aktívnejší – súbory vznikali najmä v menších dedinách, menej ich bolo v mestách. Inšpiráciou a prínosom pre amatérskych divadelníkov bol tiež spolok Detvan, ktorý založili mládežníci študujúci v Prahe.
Členmi vtedajších ochotníckych divadiel neboli len študenti a mladí, do tejto činnosti sa zapájali aj členovia rôznych združení ako boli hasiči, Červený kríž, ženský spolok Živena, telovýchovné či vojenské jednoty.
Významným krokom pre rozkvet amatérskych divadiel bol vznik Česko-Slovenska a výrazný podiel mala Matica slovenská. Od roku 1922 u nás pôsobilo Ústredie slovenských ochotníckych divadiel so sídlom v Turčianskom Svätom Martine, ktoré vydávalo periodiká Slovenský ochotník a Naše divadlo. Ochotníkom tiež sprístupňovalo texty divadelných hier, fungovala tu poradňa, organizovali školenia, požičiavali kostýmy a rekvizity. Rôznorodá a všestranná podpora ochotníckej činnosti sa odzrkadlila na fakte, že zatiaľ čo v roku 1920 herci na celom Slovensku odohrali 653 predstavení, v roku 1937 sa toto číslo vyšplhalo až na 5900.
Stálicami medzi autormi hier boli známe slovenské a české literárne hviezdy Terézia Vansová, Pavol Országh Hviezdoslav, Karel Čapek, Ivan Stodola, či svetoví dramatici Anton Pavlovič Čechov, Henrik Ibsen, George Bernard Shaw a ďalších. Fungovanie ochotníckych divadiel neohrozil ani vznik profesionálnych súborov – od roku 1920 pôsobiace SND, Východoslovenské národné divadlo v Košiciach ani kočovná spoločnosť Otokára Nováka.
V tejto súvislosti za zmienku stoja 50. a 60. roky minulého storočia, ktoré priali rozvoju alternatívneho divadla. Medzi experimentálne súbory, ktoré používali netradičné scenáristické, režijné a herecké prvky patrili a patria: Divadlo za rampami, Divadlo u Rolanda, prešovské ŠD FF PU a mnohé ďalšie.
V poslednej, tretej časti nášho rozprávania o ochotníckych divadlách sa zameriame na hercov. Ozaj, viete, ako sa volala naša prvá slovenská ochotnícka herečka?
Nevadí, dozviete sa.
Autor: Veronika Hajduková
Úpravy, jazyková korektúra: Daša Čejková
© Copyright 2012 – 2024