PREMIÉRA Z VLAKU. Kto všetko nastúpi? (2. časť)

Z prechádzajúcej časti už poznáme prvých sedem postáv a názor hercov na očakávanú premiéru. Ďalšie postavy, ktoré sa objavia na trase Bratislava – Košice, spoznáme v tejto časti. Okrem toho zistíme aj to, ako inscenáciu ZA MEŠKANIE SA OSPRAVEDLŇUJEME vidí jej režisér a autor Martin Michael Benčič. Ten jej pričinením zostarol o 50 rokov.

Už sme si predstavili postavu prísneho otca aj obyčajného Denisa, ktorého príbeh je nosným pilierom inscenácie, no čo ich spája? Láska k jednej žene. Postava Dominiky, ktorá je jednému dcérou a druhému priateľkou, bola zverená do rúk Zuzany Višňovskej a Andrey Milecovej. Zuzka vidí v tomto diele veľký potenciál, pretože tvrdí, že: „smiech a dobrá nálada je v ňom zaručená“.

„No okrem toho, táto hra vo mne zanecháva aj hlbšiu myšlienku v rámci vzťahov.“ Zuzke pri hre napadá to, čo často zvykne vravieť, že „svet je malý a stane sa, že nás nové zoznámenia spoja oveľa viac, ako si myslíme. Dokonca môžeme zistiť, že novými už dávno nie sú.“ O čo asi pôjde, sa dozvieme v piatok.

„Peknou zmenou je to, keď dôjde k posunu vzťahu medzi ňou a otcom.“

Osobne odporúča sa sústrediť najmä na „komediálne roztržky medzi Jaroslavou a Ignácom a na scénu, kde sa Ignác ocitne ako degustátor...“ Čoho? To vám neprezradíme, aby sme vás neobrali o prekvapenie.

Svoju postavu vníma pozitívne: „Ide o mladú ženu, ktorá je milá, rozumná, na úrovni, zaľúbená a prechováva veľký rešpekt voči svojmu otcovi. Peknou zmenou je to, keď dôjde k posunu vzťahu medzi ňou a otcom.“ Čo viac dodať? Určite si túto postavu v spojení s postavou citlivého zamilovaného dievčaťa užije.

Čiastočne sa v tejto časti vrátime k tej predchádzajúcej, predstavením si alternácie k Daniele a dievčaťu číslo 2, Moniky Vrobelovej. Tá sa môže tešiť aj na postavu Paulíny, ktorú tiež alternuje. Čo hovorí na inscenáciu?

„Ponúka mi pohľad na to, ako odlišne sa môžeme navzájom vnímať nielen my sami, ale aj každý, kto s nami strávi určitý čas. A tiež mi ukazuje to, čo už som viackrát zažila, že aj pri krátkom, párhodinovom stretnutí, môžeme mať pocit, že sa s tými druhými ľuďmi poznáme a už pre nás nie sú až tak cudzí.“

Paulu vidí ako tiché a trochu divné dievča, ktoré má svoje dôvody na to, prečo taká je. Čiastočne sa s ňou stotožňuje:

„Chápem ju aj jej rozčarovanie z platonickej lásky, ktorá ostáva síce skrytá, no aj tak sa prejaví.“

Dievča 2 hodnotí ako celkom nepodstatné: „Až na to, že vďaka jej kufru sa zašpinia dve miesta a zopárkrát pochytia dve postaršie postavy.“ Daniela je pre ňu slušné, no sympaticky ironické dievča, ktoré zohrá svoju hlavnú úlohu na konci hry, kedy vďaka svojej minulosti odhalí obrovské klamstvo. „To sa mi u nej veľmi páči, pretože detektívky na štýl Hercule Poirot mám veľmi rada.“

A ako vidí Paulínu Veronika Žigmundová?

„Moja postava je mladá, tichá študentka, ktorá sa počas dlhej cesty plánuje naučiť na skúšku a oddýchnuť si po náročnom týždni v škole. Vyhýba sa kontaktu s ľuďmi a pokiaľ nemusí, nezapája sa do debát v kupé. Je to introvertka a budúca doktorandka, nakoľko ju škola baví v živote viac ako spoločenský život.“

Veroniku zaujal priestor hry už od začiatku, pretože vo vlaku trávi veľa času a cestuje rada. „Popri ceste si všímam charaktery cestujúcich a niekoľko z nich je aj v našej inscenácii.“

Prečo by sme sa mali prísť pozrieť na Paulínu?

„Cestou ju zaujme spolucestujúci, ktorému to ale vďaka svojim slabím komunikačným schopnostiam nedokáže ani len naznačiť. Tak sa snaží a snaží...“ Možno to poznáte, možno nie, ale určite sa tom pobavíte.

Pobavíte sa tiež na “milej pani“ Jaroslave, ako ju označuje jedna slečna z hry. V jej úlohe sa predstaví Angelika Horváthová, ktorej prvý dojem z čítania scenára bol výborný. „Keď som si ho vytlačila a začala si ho v kresle čítať, zistila som, že cez moje rameno si ho číta i moja mladšia dcéra. A výborne sa zabáva! Tak sme si ľahli do postele a vždy zaznel môj smiech a potom, keď i ona prišla k tej-ktorej pasáži, jej smiech. Smiali sme sa a komentovali.“

„Dáma ako stvorená na to, aby sa i najnevinnejšia situácia zvrtla na šťavnatú výmenu názorov.“

Angelika k tomu dodáva len to, že komédia Za meškanie sa ospravedlňujeme je skutočne pre všetkých! „Ale tak ako i v iných tandemáckych hrách, tak i v tejto sa zablysne jemne a citlivo ľudská duša. Krásny moment. Záver má úžasný komický zvrat, diváci sa majú na čo tešiť!“

A prečo by sa mali tešiť na Jaroslavu?

„Temperamentná, chvíľami ostrá ako britva, otvorená, priama. Úprimne povedané, chvíľami až priveľmi a pre mnohých za hranicou bežnej únosnosti.  Dáma ako stvorená na to, aby sa i najnevinnejšia situácia zvrtla na šťavnatú výmenu názorov. Určite patrí k tým neotrasiteľným osobnostiam, ktoré svoju pravdu a názor považujú za absolútne a jedine správny.“

Upozorňuje však na to, aby sme sa nezmýlili, Jaroslava má na všetko svoje dôvody! Tak ako každý človek. „Keď sa Jarka ocitne vo vlaku v malom priestore, pričiní sa o viaceré komické situácie, keďže nikto sa s “milou pani“ nechce hádať. Snáď až na jedného pána.“

Na túto postavu sa hodí 70-ročný pán, ktorého stvárni mladý Martin Michael Benčič. Ignáca vníma ako pána, ktorý je „urazený na celý svet a vybíja si zlosť na každom, kto mu príde pod ruku.“ V priebehu hry sa vďaka jednému stimulu prenesie o 50 rokov dozadu, čo herec vníma ako jednu z najvtipnejších situácií z celej hry.

„Zaujímavé na tej postave je, že som si vedomý, aká je otravná a nepríjemná, ale keď ju hrám, vôbec si to neuvedomujem.“ (smiech)

Martin sa na túto hru teší nielen preto, že si zahrá starca, ale aj preto, že je jej autorom a režisérom. „Je to inscenácia, v ktorej sa kombinuje nielen situačný humor, ale aj vážne situácie. Vďaka tomu je táto komédia príjemne vyvážená.“

Kladne hodnotí aj súťaž o dva lístky na premiéru. „Vymysleli sme námet a potom nám stačilo písať zážitky z vlaku, ktoré nám ľudia posielali.“ Hneď po vyhlásení súťaže autora prešla do písania hry chuť, ale keďže už bola oficiálne oznámená, hru dopísal a teraz sa čoraz viac teší na premiéru. „Pre mňa osobne je na tej hre unikátne, že sme ju do určitej miery vytvorili spolu s našimi divákmi.“

Ako hodnotí hru z pohľadu režiséra?

„Hra je podaná v prvom rade ako komédia, ale poukazuje na to, aká uponáhľaná je dnešná doba a ako máme všetko dopredu presne naplánované.“

„Keď sa plány zrútia, mnohokrát zabudneme na to najcennejšie, čo máme.“

Touto myšlienkou uzavrieme aj tento článok. Veď každý, kto cestuje vlakom, si v hre nájde aspoň niečo autentické, čo sám zažil. S tým rozdielom, že v Divadle TANDEM sa na tých hádavých, nepríjemných, nesebakritických ľuďoch alebo na tesnosti priestorov z chuti zasmeje.

Pevne veríme, že vám to pomôže aj pri ďalšej ceste vlakom a my ďakujeme autorovi hry aj hercom za nahliadnutie do hry a pochopenie postáv. Držíme palce, tandemáci!

Ako nakoniec dopadla premiéra? Dočítate sa v špeciálnom článku.

Monika Vrobelová